Dôležité informácie
3. - 4. JÚN, 2021 ONLINE
Embedded Files
Hlavní rečníci:
prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. - Odborník na meteorológiu a klimatológiu
Zaoberal sa synoptickou meteorológiou a klimatológiou (prevažne od r. 1972), riešil najmä projekty dotýkajúce sa výparu, zrážok, mezoklimatických pomerov, optimalizácie meteorologických pozorovaní a i. Od r. 1991 sa ako hlavný riešiteľ alebo spoluriešiteľ vedeckých projektov venuje najmä problematike zmien a premenlivosti klímy, bol hlavným riešiteľom spracovania scenárov zmeny klímy do roku 2100 a navrhol regionálnu interpretáciu výstupov globálnych modelov cirkulácie atmosféry pre SR. Patril medzi iniciátorov založenia Národného klimatického programu Československa (od 1. 1. 1991), v období 1993-2001 bol predsedom Národného klimatického programu Slovenska. Pôsobil v IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change) za Slovensko ako posudzovateľ a autor do r. 2008.
Téma prednášky: Globálna klimatická zmena a prirodzené zmeny klímy, možné regionálne dôsledky a potrebné opatrenia
Globálna klimatická zmena je vyvolaná výlučne iba činnosťou človeka, hlavne emisiou skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry a zmenami vo využívaní krajiny. Až od roku 1750 ju môžeme odlíšiť od prirodzených zmien klímy, ktoré sú vyvolané prirodzene existujúcimi klimatotvornými faktormi, hlavne zmenami slnečnej aktivity, tektonickou a vulkanickou činnosťou a zmenami v orbitálnych parametroch obehu Zeme okolo Slnka. Po roku 1975 je človekom vyvolaná globálna klimatická zmena už výrazne významnejšia ako všetky prirodzené zmeny klímy spolu. Rýchla zmena klímy spôsobuje celý rad negatívnych dôsledkov, odlišných v rôznych regiónoch na Zemi, na ktoré sa musia krajiny individuálne adaptovať. Druhou možnosťou je pokus o spomalenie človekom vyvolanej zmeny klímy, najmä znížením emisie skleníkových plynov do atmosféry, na čo je potrebná celosvetová koordinácia.
Mgr. Miriam Jarošová, PhD. - meteorologička
Zameriavala sa na prípravu a implementáciu radarových a satelitných informácií pre praktické využitie, prípravu meteorologických predpovedí a výstrah, metodickú prípravu a pokyny pre odborné činnosti. Podieľala sa na odborných projektoch v spolupráci so zahraničnými inštitúciami v radarovej, satelitnej a leteckej meteorológii. Momentálne pripravuje prognózy pre rôznych používateľov, pripravuje profesionálne ponuky pre rôzne spoločnosti (poisťovacie spoločnosti, poľnohospodári).
Téma prednášky: Meteorologické merania ako dôležitý zdroj na posudzovanie zmeny klímy
Meteorológia - veda postavená na pravidelných meraniach jednotlivých meteorologických prvkov. Potrebujeme nielen systematické merania, ale aj ich medzinárodnú výmenu. Merania vykonávajúce v štandardných podmienkach, v jednotnom čase sú kvalitným zdrojom pre ďalšie spracovanie v iných prírodných vedách a môžeme sa z nich dozvedieť veľa zaujímavých informácii.
Mgr. Michal Hazlinger, PhD. - MicroStep-MIS, Bratislava
Je absolventom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2011 spoluvytvára a moderuje predpoveď počasia na obrazovkách TV JOJ. Po viacerých zastávkach v štátnom sektore (SHMÚ, MŽP) prešiel do súkromnej sféry a od roku 2015 pracuje v spoločnosti MicroStep-MIS v pozícii experta na hydrológiu. Jeho hlavnou záujmovou oblasťou práce sú hydrologické extrémy, najmä povodne, a s nimi spojené negatívne dopady prírodných hrozieb na ľudskú spoločnosť. Zaoberá sa prípravou projektov na minimalizovanie týchto dopadov najmä prostredníctvom vývoja a vylepšovania predpovedných nástrojov a systémov na meranie a predpovedanie meteorologických javov a hydrologickej odozvy na tieto javy.
Téma prednášky: Hydrológia v čase veľkej výzvy: Ako sa postaviť k premenlivým podmienkam, čo a ako merať, simulovať a predpovedať
Hydrológia prešla v predchádzajúcich desaťročiach intenzívnym kvantitatívnym, aj kvalitatívnym vývojom. Od jednoduchých nástrojov na meranie vodných stavov a prvých nesmelých pokusov o predikciu, až po meranie hydr(meteo)rologických veličín s presnosťou na desatiny percenta a s dátami dostupnými v reálnom čase. Pri hydrologickej predpovedi a plánovaní sa používa viacero sofistikovaných simulačných (modelovacích) nástrojov, ktoré majú ambíciu predikovať hydrologický vývoj na niekoľko dní dopredu a simulovať správanie sa vody v priestore a čase. Tieto predpovedné a simulačné nástroje však vychádzajú z toho, že podmienky, pre ktoré boli modely nakalibrované a v ktorých majú fungovať, sú približne totožné. Tento predpoklad však nemusí byť, a s veľkou pravdepodobnosťou ani nebude, splnený. Hydrológovia tak budú stáť pred ďalšou výzvou: ako fungovať v časoch meniacich sa podmienok, ako fungovať v čase Klimatickej zmeny?
Konferencia bude prebiehať online prostredníctvom platformy MS Teams.
Oficiálnym jazykom konferencie je angličtina, slovenčina a poľština.
Tlmočenie nebude poskytované.
Google Sites
Report abuse